Sita Brahmachari: Už zase lietam

Anotácia: Kite sa ponáhľa na písomku a cíti sa fakt čudne. Jej najlepšia priateľka Dawn po ňu ráno neprišla, čo sa nestalo už roky, a neodpovedá ani na esemesky. Dawn totiž spáchala samovraždu. Chcela byť vo všetkom jednotka, no nezvládla ten tlak. 
Ako to, že Kite nemala tušenia, čo sa v duši jej priateľky odohráva? Ako je možné, že nič nepovedala? A ako, že si nič nevšimla? Otázky sa jej roja v hlave a ona na ne nedokáže nájsť odpoveď. Kedysi sebavedomé a veselé dievča je zrazu dezorientované a zraniteľné. Všade okolo seba vidí Dawn. Uzatvára sa do seba, až kým sa neobjaví niekto, s kým sa o svojich pocitoch dokáže rozprávať. 

Pozriete sa na obálku a vidíte množstvo rôznych vecí a objektov. Ale postupom čítanie som zistila čo každý z nich znamená a prečo sa vlastne na obálke nachádza. Šarkany, sovy, pierko...
Spomedzi všetkých kníh, ktoré vyšli od Sity sa mi táto obálka páči najviac. 

Sama som od tejto knihy nečakala veľa. Predsa len je viac menej určená vekovej kategórii
12 až 15 a preto som nečakala príbeh, ktorý ma zaujme a zhltnem ho za dva dni. Už zase lietam ma tak nejak prenieslo do detských čias. Takéto knihy som zbožňovala keď som bola mladšia. No to neznamená, že som si ju teraz vychutnala menej. 
Autorkin štýl písania mi miestami pripadal akoby zmätočný. Niekedy som nepostrehla informácie a musela som sa vrátiť späť a znovu si to prečítať. Napriek tomu sa mi kniha čítala naozaj ľahko a vedela ma vtiahnuť do deja. Až som bola prekvapená rýchlosťou, akou som túto knihu prečítala. A to som sa ani neponáhľala... 
Neviem či je zrovna správne o knihe o smrti a strate priateľky, že je oddychová, ale ja ju inak ani označiť nemôžem. Aj keď je určená 12+ , myslím, že si ju užijú aj širšie kategórie. 
Kniha je písaná v tretej osobe, ale cítila som sa postavám naozaj blízko - ako by príbeh rozprávali oni sami. 

"Nikdy si nemýľ tiché ústa s tichou mysľou."

Kniha vás vtiahne do deja hneď v strede diania. Po prológu, ktorý vysvetľuje, ako sa všetko vlastne začalo, prvé kapitoly sú zamerané hlavne na pocity hlavnej hrdinky. 
Kite (v sj šarkan) stratila priateľku a sama nevie ako sa s tým vyrovnať. Príbeh sa odvíja od jej pocitov a myšlienok. Nechápe čo sa stalo, ako sa to stalo a už vôbec nie prečo. Správa sa tak, ako by sa v jej situácii správal každý tínedžer. Možno aj preto je také ľahké sa s ňou stotožniť. prostredníctvom Kite som ale nespoznala len ju, ale aj jej kamarátku Dawn prostredníctvom dajme tomu flashbackov. 

"Počula, ako sa Seth s Ruby rozprávajú o tom, akú je čudné, že vôbec neplakala. No Kite mala pocit, že slzy sú príliš ľahký spôsob, ako vypustiť chaos, ktorý v sebe má. "

Menších zápletiek je v knihe veľa, ale hlavnou by som povedala je, že sa Kite musí na prázdniny presťahovať kvôli rodičom a žiť pri jazerách úplne bez pripojenia na internet alebo signálu, len medzi miestnymi obyvateľmi. Nie je však jediná, ktorá tam trávy čas a spoznáva Gartha, ktorý tam trávy prázdniny u starkej. Bol jedinou postavou, ktorá počas príbehu pribudla a bola bližšie opísaná. 
Niekedy je predsa len lepšie len človeku načúvať a nie ho nútiť aby sa posunul ďalej a zabudol a žil tak ako predtým. Niekedy veci potrebujú čas a niekedy sa vyriešia sami. Možno aj preto sa Kite Garth tak páčil.

Z inej stránky mi táto kniha prišla trochu klišé. Na príbehu nebolo skoro nič originálne a výnimočné. Až na pár prvkov to bola typická kniha o smrti priateľky a následnom presťahovaní. Koniec bol predvídateľný a neprekvapujúci.

Sovy tvoria časť príbehu a tak isto aj celá anglická príroda.  Cátila som sa akoby som tam naozaj bola a behala po lese. 

"Ešte aj teraz si tak trochu želala, aby sa mohla vrátiť do tých čias, keď takýto deň s modrou oblohou bol perfektný na púšťanie šarkanov a závan vetra neznamenal nič iné, iba šťastie."

Od tejto knihy veľa romantiky neočakávajte. Skôr sa pripravte na rýpanie sa v pocitoch a hľadaním spôsobov ako sa vyrovnať so stratou. Tiež je v priebehu poukázané na to, že nemáte súdiť ľudí podľa prvého dojmu, alebo vzhľadu. 

Z inej stránky mi táto kniha prišla trochu klišé. Na príbehu nebolo skoro nič originálne a výnimočné. Až na pár prvkov to bola typická kniha o smrti priateľky a následnom presťahovaní. Koniec bol predvídateľný a neprekvapujúci.


Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu SLOVART a knihu si môžete kúpiť aj TU.

Po dôkladnom prehodnocovaní som sa rozhodla, že knihe dám 3/5. Myslím že všetky nedostatky sa ako tak vynulovali kladmi a preto sa pre mňa kniha zaradila do priemeru. 

FACEBOOK

GOODREADS

INSTAGRAM