Rachel Wardová: Čísla - Na úteku

Anotácia: Jem už od malička vidí v očiach ľudí čísla. Čo tie čísla vlastne znamenajú, pochopí v deň keď sa jej matka predávkuje drogami – sú to dáta, keď ľudia, ktorým sa díva do očí, zomrú. Život je pre Jem ťažký, sťahuje sa od jednej pestúnky k druhej a všade si pripadá ako cudzinec. Všetko sa zmení, keď stretne chlapca, ktorého volajú Pavúk. Svet je zrazu omnoho krajší. Potulujú sa spolu po Londýne, zhovárajú sa a pomaly zbližujú. Na jednom výlete však Jem pozná, že sa blíži veľké nešťastie, ktoré navždy otrasie ich životmi...

Dnes som tu aj s recenziou! Síce na staršiu knihu, ale povedala som si prečo nie? Mala som ju na poličke už hodnú chvíľu a potrebovala som nejakú knihu, ktorá nezaberie veľa času. Čísla vyšli v slovenčine v roku 2011 a preto ma ani neprekvapovala zastaranosť dátumov a iných vecí. Plus bolo, že som knihu kúpila v zľave.

Obálka je veľmi zaujímavá. vystihuje príbeh a dokáže nalákať - a to je preds účelom obálok? 

Hlavná hrdinka je šestnásťročná Jem, ktorý patrí medzi problémové deti a od smrti jej matky cestuje z jednej pestúnskej rodiny do druhej. Namiesto toho aby sa vzdelávala v škole, sa vyhýba svojim otravným spolužiakom, ktorí ju šikanujú a túla sa po temných uličkách.  Už od narodenia vidí v očiach ľudí čísla a preto sa vyhýba ich pohľadu. Nikdy o tom nikomu nepovedala. Sama prišla na to čo znamenajú až keď zomrela jej matka.
Jedného dňa keď sa namiesto školy zatúla do úkrytu pod mostom stretne tam nezvaného hosťa Pavúka ( alebo Terryho?) - chalana, ktorý je rovnaký vyvrheľ ako ona a má problémy s osobnou hygienou - možno preto mi nebol sympatický, ale že vôbec. Napriek tomu, že sa mu vyhýba on sa nedá len tak odradiť. Napriek tomu, že to ona nechce sa jej dostáva do hlavy a stávajú sa z nich priatelia. Ona však už videla jeho číslo a jeho dni sú spočítané. Vtedy jej napadá, či nie je možné to číslo zmeniť?



Postupom času sa Jem stretáva aj s Pavúkovou babkou Val, ktorá od začiatku vie, že Jem nie je len obyčajná.
Celý príbeh sa zvrtne v momente keď si Jem na jedno mieste všimne, že väčšina ľudí má v očiach ten istý dátum - v ten deň. V snahe zachrániť seba a Pavúka sa rozbehne preč aby sa vyhla nešťastiu, ktoré sa má stať. Veľký výbuch zapríčinený pravdepodobne teroristickým útokom sledujú až z bezpečia. Ale bezpečnostný kamera ich zachytila utekať z miesta činu hneď pred nešťastím - a ich život sa mená na peklo.
Boli na úteku a Pavúkovi nezostávalo veľa času.

Otázka "Či zachráni Pavúka?" mi vŕtala v hlave a bola to skoro jediná vec, ktorá ma pri knihe držala.
Naozaj dobré boli aj opisy postáv a ich vnútorná charakteristika. Ani opisy prostredia neboli na zahodenie.
Táto kniha mi pripadala (napriek všetkému) oveľa reálnejšia než niektoré YA fantasy. Príbeh bol obohatený o zaujímavú ponurosť a tak povediac temnotu. Čítanie niektorých častí som si naozaj užila. Ale boli tam aj scény cez ktoré sa nie a nie dostať.
Celú knihu som prečítala za dva dni. Veď preto som ju aj vytiahla z poličky, lebo som chcela zahnať čas. A Čísla svoju úlohu aj splnili, preto nemôžem až tak kritizovať.

Od začiatku mi kniha prišla mierne nudná. Povedala som si však, že každá kniha sa rozbieha. Táto sa rozbiehala ale celú dobu. Už od prvej strany mi chýbala čo len najmenšia akcia. Miestami bol dej ozvláštnený menšími hádkami v triede, alebo nejakú mi drobnými konfliktami. 


Ďalšou pozitívnou vecou na tejto knihe bol je originálny námet, ktorý som ešte spracovaný nevidela ani o ňom nepočula. Napriek tomu mi táto téma príde čiastočne nevyužitá a málo prepracovaná. Sama som si počas čítania vedela predstaviť ako by som to zmenila ja aby to bolo zaujímavejšie. Samotný príbeh by sa dal vyrozpráva na 50 stranách a nemusela by som nad tým stráviť toľko času. 
Dej mi miestami pripadal naozaj ľahko predvídateľný.

S koncom som ale veľmi spokojná. Vôbec sa to nevyriešilo ako som očakávala a koniec bol najlepšia časť na celej knihe (nie v zlom ale v dobrom, naozaj). Chcelo sa mi smiať a plakať naraz z toľkej irónie.

Mám rada knihy, ktoré ma donútia sa zamyslieť a na chvíľu zastaviť. Tentoraz to bola myšlienka o tom, či by som chcela vedieť dátum svojej smrti. Z jednej strany by som chcela, lebo by som sa mohla pokúsiť využiť ten čas čo najefektívnejšie a urovnať spory alebo sa čo ja viem vyspovedať. Ale z druhej strany by som to vedieť nechcela vôbec! Potom by som sa pravdepodobne stále bála a snažila sa to zmeniť a tým by som plytvala drahocenný čas.

Po dlhom hodnotení som sa rozhodla, že knihe dám 2,5/5. Vôbec si totiž nemyslím, že sa ku knihe niekedy vrátim ale to neznamená, ž sa nedostanem (postupom času) k pokračovaniu. 

FACEBOOK

GOODREADS

INSTAGRAM