Kass Morgan - Prvých 100

Anotácia: Už stovky rokov na Zem nik nevkročil – až doteraz.

Od ničivej nukleárnej vojny žilo ľudstvo vo vesmírnych lodiach vysoko nad rádioaktívnym povrchom Zeme. Teraz však Rada posiela sto mladistvých delikventov – ktorých spoločnosť považuje za nahraditeľných – na nebezpečnú výpravu s cieľom znova kolonizovať planétu. Môže to byť ich druhá šanca na život... alebo samovražedná misia.

Clarke zatkli za vlastizradu, no ešte stále ju prenasleduje spomienka na to, čo v skutočnosti urobila. Wells, kancelárov syn, prišiel na Zem kvôli dievčaťu, ktoré ľúbi – dočká sa však jej odpustenia? Ľahkomyseľný Bellamy si tiež prebojoval cestu do výsadkovej lode, aby zachránil sestru, druhú polovičku jedinej súrodeneckej dvojice vo vesmíre. A Glass sa podarilo utiecť naspäť na loď, no zisťuje, že život tam je rovnako nebezpečný ako ten, ktorého sa bála na Zemi.

Stovka odsúdencov, prenasledovaných nástrahami divokej krajiny a tajomstvami svojej minulosti, musí bojovať, aby prežila. Nikdy sa z nich nemali stať hrdinovia, no môžu byť poslednou nádejou celého ľudstva.

Konečne je to tu! Prečítala som Prvých 100! 

Asi by som mala začať pekne z vrchu. Obálka je krásna, aj keď som prišla na to, že je trošku (viac) nepraktická. Nedajbože aby sa omylom stalo, že knihu položíte na niečo lepkavé alebo špinavé - viete čo tam zostane? Fľak! A šmuhy! Zo začiatku ma to riadne vytočilo, potom som si ale zvykla a začala som na knihu dávať väčší pozor. Nejako som to prežila a tak isto aj kniha. 

Konečne som sa k tejto knihe dostala. Nevidela som ani seriál (možno iba trailer a jednu časť). Môj záujem bol čisto knižný a bola som fakt zaujatá príbehom. Veď toto je presne ten štýl kníh, ktoré milujem. 

*Samozrejme ma nalákala aj obálka :D

Premyslená katastrofa, ktorá vyhnala ľudí z planéty Zem do vesmíru a neskorší návrat ľudí, nie je nič nové. Ale predsa len je niečo pridané. 100 tínedžerov - ešte aj zločincov - ktorí sú odsúdení a nechaní na pospas možnej radiácii na Zemi. Ak teda vôbec prežijú let. 

Podľa toho, čo som počula, má kniha veľa odlišností oproti seriálu. Chýbajú niektoré postavy a dosť vecí sa v seriály ani nestalo. Takže ak si myslíte, že kniha sa neoplatí čítať lebo ste videli seriál, ste na omyle! Kniha je vždy lepšia!



Ale po dystopickej stránke táto kniha nie je nič extra. Nenájdete tam až tak veľa akcie ani bitiek. Miestami sa samozrejme niekto s niekým pobije, niekto niekoho postrelí, niekto niekoho unesie.
Skôr som sa v tejto knihe sústredila na psychologickú (?) stránku. Asi to tak aj malo byť. Najviac autorka dbala na medziľudské vzťahy. Nič sa nestalo len tak. Bolo zaujímavým osviežením aj to, keď autorka pridala spomienky postáv - bez tých by som sa asi strácala. Kto s kým a čo - nad týmto som sa neraz pozastavila aby som si to trochu usporiadala.

Prvých 100 sa delilo na kapitoly, pri čom každá kapitola bola z pohľadu Clarke, Wellsa, Bellamyho alebo Glass. Toto bolo zo začiatku mätúce. Rozmýšľala som, prečo Clarke utiekla a potom som si uvedomila, že už čítam Glass.

Clarke bola jedna z najlepších postáv. Nie len v knihe, ale aj o akých som kedy čítala. Rozmýšľala normálne a realisticky, nepotrebovala chlapa aby ju zachraňoval (no možno raz :D) a len tak ju niečo nepoložilo. Tiež si stála za svojím a rýchlo sa stala jedným z vedúcich v ich "tábore". Jediné čo som nechápala bola jej nenávisť k Wellsovi?! Dobre, všetci, ktorých poslali na Zem tam boli za niečo. Niektorí za krádeže, iní za vraždy a velezrady. Wells však išiel dobrovoľne, viac - menej.

"Miluje ťa, Clarke. Takú lásku hľadajú ľudia celý život." Clarke si vzdychla. " Pre tvoje vlastné dobro dúfam, že ju nikdy nenájdeš."

Wells, ktorý tak strašne ľúbil Clarke, bol tak dobrý človek. Aj keď bol miestami riadne sebecký - nikto nie je dokonalý. Urobil pár hrozných vecí, ale vždy na to mal dôvod. Aj Clarke by mu mala odpustiť, hlavne po tom, čo sa dostal do väzenia, len aby ho poslali na Zem s ňou.  Rýchlo si získa väčšinu ľudí a snaží sa pomôcť. Veď tam aj išiel len aby chránil Clarke. Lenže ona nie, ona sa musí bozkávať s Bellamym!

" Bolesť v hrudi sa mu premenila na čosi ťažké a ostré. Bol to prvý západ slnka, ktorý ľudia videli na vlastné oči po troch storočiach, a on ho sledoval sám. "

Bellamy mi bol tak hrozne nesympatický. Neskôr sa to ale vylepšilo, keď som sa dozvedela, prečo sa on vkradol na vesmírnu loď mieriacu k Zemi. Modlila som sa, nech tam prosím nejde kvôli nejakej babe, ktorú miluje tak ako Wells. To by to celé pokazilo a už by to bolo nudné. A že som nemala pravdu?! No nie tak docela. Bellamy tam nešiel kvôli niekomu, ale kvôli svojej sestre. To bolo tak hrozne milé. On ju chránil už od narodenia, ako som zistila z jeho spomienok. Tiež sa z neho stal dosť dobrý lovec a nakoniec aj Wellsov kamoš, napriek tomu, že sa oblizoval s Wellsovou životnou láskou. So cute!

"Nebál sa ničoho, či ich v tých lesoch čakalo. Nemohlo to byť horšie než to, čo sa na nich malo spustiť z oblohy."

Glass tam nebola len tak pre nič za nič. A kde bola? Ušla a ukryla sa na lodi. Čiže vlastne nikdy neodišla. Mohla som teda sledovať dianie aj na Zemi aj na lodi vo vesmíre - kde to bolo tiež dosť zaujímavé. Glass na to, že bola bohatá to mala dosť ťažké. Stotožňovala som sa s ňou asi najviac. Pár krát klamala, ale mala na to dôvod. A to čo spravila? Nom, to bolo dosť zlé, ale za to predsa nemohla!

"Pritiahla si kolená k hrudi a pevne ich objala, akoby sa snažila zadržať v sebe všetko, čo by sa z nej zrazu mohlo vysypať."

Postupne som spoznávala aj vedľajšie postavy. Napríklad taký Luke, Glassin priateľ, bol úplne úžasný frajer. Takého by chcela každá. Bojoval za Glass, aj napriek nesúhlasu jej matky, nesúhlasu všetkých.
Ďalej aj taká Octavia, Bellamyho sestra, bola jedna z postáv, ktorú si nemôžete neobľúbiť. Vyzerala  nevinne a aj sa tak chovala. Všetci jej to zhltli. Chudák Bellamy si myslel, že ju uväznili za to, že kradla jedlo pre chudobné deti. A ona bola pri tom taký rebel...  Kvôli nej neskôr vzniklo veľa hádok a problémov.
Grahama som tam až tak často nestretla. Ale keď už sa tam ukázal, stálo to za to. Všetci na seba začali kričať a hádať sa. Graham akoby znamenalo: Hej poďme sa mlátiť!  Nemohla som si pomôcť, ale považujem ho za najhoršiu postavu v celej tejto knihe. (Chúďa Octavila)

"Bola to absurdná myšlienka. Dážď predsa netvorilo nič iné než kvapôčky vody a čosi také ako nový začiatok neexistovalo. S tajomstvami to už bolo raz tak - človek si ich so sebou musel niesť navždy."

Postupe som si dala do kopy, že všetko so všetkým súvisí. Čo ak za za nešťastie svojej najlepšej kamarátky a Luka môže práve Wells?

"Všetci mali v pľúcach dy a v očiach slzy. Avšak Wells mal n a rukách krv."

Koniec nebol nič zarážajúce. Až neskôr som si uvedomila, že bol hrozný. Keď mi doplo, že to celé skončilo nedokončene. Koniec predstavoval presný opak toho ako som si to predstavovala. Nič nebolo v poriadku!

Táto kniha ma nesklamala, ale zasa ma až tak neprekvapila. Miestami to bolo veľmi, veľmi dobré, potom sa to ale niekedy zhoršilo. Avšak, boli tam dokonalé hlášky a citáty. Preto ich tu je tak veľa! Preto dávam knihe silné  4/5.