John Green - Kam zmizla Aljaška

[RE-READING]

Oficiálna anotácia: Miles má bizarnú záľubu v posledných slovách svetových osobností. Najviac ho fascinuje Francois Rabelais a jeho posledná veta: „Idem hľadať to Veľké Azda." Miles si nechce počkať na podobný osud a presvedčí rodičov, nech ho pošlú do internátnej školy mimo mesta. V Alabame si rýchlo nájde nových priateľov: spolubývajúceho Chipa, ktorého všetci volajú Plukovník a ktorý vo voľných chvíľach memoruje nekonečné abecedné zoznamy, i krásnu, ale nepredvídateľnú Aljašku, do ktorej sa zamiluje. Čaká ich rok plný porušovania školského poriadku, testov a skúšok, žartíkov, rozchodov a odhalených tajomstiev. Čo zmení Milesov názor na jeho „Veľké Azda"?

Môžem s istotou povedať, že toto je najlepšia kniha od Johna Greena. Bola najlepšia pred rokom, keď som ju čítala prvý raz a bola aj teraz! Aby som to neobkecávala, musím povedať, že mi kniha prišla taká istá ako predtým - nič sa nezmenilo. Kniha sa mi páčila stále rovnako.

Obálka je podľa mňa krásne jednoduchá :) a  rozhodne sa mi páči najviac zo všetkých existujúcich. Tá kvetinka to tak pekne vystihuje. (ale aj tá anglická  s cigaretovým dymom je dobrá :) )

Kam zmizla Aljaška bola rozdelená na dve časti: Predtým a Potom. Vedela som čo sa stane medzi týmito časťami a čakala som to - veď čo iné čakať od Johna Greena??? Žiadne happy story to nebude...
Úplne som žrala to odpočítavanie dní... 136 dní predtým ... 132 dní predtým... 2 dni predtým...

----spoilery----

Miles (nikdy si nemôže zapamätať jeho meno, vždy to je iba "RAMBO" :D ) bol ako hlavná postava skvelý príklad chalana, ktorý nikdy nebol populárny. Jediné čo chcel boli kamoši. Dokonca mu rodičia spravili rozlúčkovú párty a prišli až len dvaja (?) ľudia. Bol trošku mimo a bojazlivý.
 Všetko to ale pominulo vďaka jeho spolubývajúcemu Chipovi - alebo ak chcete "PLUKOVNÍKOVI".
*Ďalšia skvelá vec: Prezývky boli jednou z tých vtipných a neodmysliteľných vecí. Ako môžete niekoho vychudnutého pomenovať Rambo???
Plukovník bol hrozne vtipný. Mal dobré poznámky a averziu voči týždňovým sráčom (Bohaté decká). Vždy vyriešil veci a všetko mal prepracovane naplánované.

Samozrejme nemôžem vynechať Aljašku, ktorá boli stelesnením všetkého, pred čím Milesa rodičia vystríhali. Po pri všetkých svojich zlozvykoch (fajčenie, pitie...) bola tak úžasná postava. Dalo by sa povedať, že ona bola vyjadrením slobody, zábavy a tak. Na takýchto ľudí nikto len tak ľahko nezabudne. Mala svoje názory a boa vcelku komplikovaný človek. Na to, ako sa správala miestami (až vyzerala ako úplne prázdny človek) bola neuveriteľne premyslená. Green to má  premyslené vždy! Napriek všetkému, aj Aljaška bola iba človek! Miles sa do nej zamiloval, ale myslím, že skôr miloval predstavu tej odvážnej Aljašky než Aljašku samu - náladovú mrchu. 

"A potom sa v nej niečo neviditeľné zlomilo. A to, čo sa spojilo sa začalo rozpadať."

Ako chutí neopätovaná láska? Tuto Rambo by o tom mohol rozprávať! Aljaška mala priateľa a chcela mu byť verná. Miestami som mala pocit, že podľahne. Stačil len jeden krok....

"Ak by boli ľudia dažďom, ja by som bol mrholenie a ona minimálne hurikán."

Postupne sa pripájali Takumi - ktorý bol tiež dosť vtipný, Lara - ktorú som nemala skoro vôbec rada  aj pre to, že kazila vzťah Milesa a Aljašky (až na to, že na ňu Miles hodil tyčku keď mal otras mozgu - a to sme dvaja :D ) !! Tiež sa tu ukázalo pár týždňových sráčov ako Kevin a spol , ktorí boli dosť zvrátený s tými žartíkmi (zničili toľko kníh -,- ), ale nakoniec boli nápomocní, takže všetko odpustené.
Pán Hyde bol úplne bohovský učiteľ. On to prose chápal. Mal úžasnú logiku, čo sa týka náboženstiev a chápania posmrtného života. Alebo len kládol správne otázky?

Všetko v tejto knihe malo svoj dôvod. Nič sa nestalo len tak, bez vysvetlenia. Väčšina rozhodnutí plynula z minulosti každej jednej postavy. Ani Aljaškina smrť nebola náhodná. 
Miles postupne objavoval svet - akoby predtým nežil a to sa mi hrozne páčilo. Všetky tie neresti a tak :) Postupne začal fajčiť a piť. Tiež si začal všímať dievčatá, hlavne Aljašku teda ale aj Laru...
Najlepšie boli ich žartíky. Vždy niečo vymysleli a bolo to nebezpečné, mohli ich vyhodiť, ale stálo to za to. (Bodaj by sa niečo také robievalo aj u nás!)

vypísala som si asi všetky úžasné citáty z tejto knihy. Vyšlo mi to tak na dve strany :D Všetky tie hlášky a myšlienky boli perfektné. Najviac sa mi ale páčilo Aljaškine:

"Ty fajčíš pre potešenie. Ja fajčím, aby som umrela."

- depresívne, ale také hlboké...
Miles mal originálnu záľubu v posledných slovách. Aj tie sa a mi páčili. Keď Miles vystihol situáciu poslednými slovami Edisona alebo nejakého generála z vojny.

"Toto je strach. Stratil som niečo dôležité, nemôžem to nájsť, a pritom to potrebujem. Je to ten druh strachu ako keď niekto stratí okuliare. Ide do optiky a tam mu oznámia, že na svete sa už minuli všetky okuliare a on si bude musieť poradiť bez nich."

Koniec nebol vôbec hrozný. Hrozný bol prostriedok. Ale táto kniha mi tak veľa dala. Chápala som ju možno viac ako pred rokom. Potrebovala som ju precítiť. Zamilovať sa do postáv a chápať ich myslenie. Tento koniec bol viac menej len zmierenie :) Rambo a všetci si uvedomili fakt, že sú na žive a že musia žiť svoj život. Odpustili Aljaške a odpustili sebe.

Kam zmizla Aljaška by si mal prečítať každý komu sa páčilo TFIOS alebo Paper Towns...Táto je moja obľúbená a všetkým ju odporúčam. Preto dávam knihe 5/5! + viac-menej sa ospravedlňujem, že je táto moja recenzia plná citátov, ale tie sú proste také dokonalé :)