Andrew Fukuda - Lov

Anotácia: Ako zostať nažive vo svete, kde sú ľudia považovaní za potravu a všetci túžia len po ich krvi? 
Sedemnásťročný Gen je nútený bojovať o prežitie v spoločnosti, kde je ľudská rasa odsúdená na zánik. Je vybraný do Vládcom vyhláseného lovu na posledných glupanov – ľudí. Musí sa naučiť loviť. Musí dokázať utajiť svoju ľudskú podstatu pred svojimi krvilačnými spolubojovníkmi, ktorých podozrenie každým dňom narastá. Ako má však skryť to, že nedokáže bežať rýchlosťou blesku, že ho slnečné svetlo nezabije a že nemá neukojiteľnú túžbu po krvi? A čo sa stane v okamihu, keď do jeho života vstúpi dievča, ktoré v ňom prebudí city, aké do tej doby nepoznal?

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu FRAGMENT a knihu si môžete kúpiť TU!

Ja som od tejto knihy nečakala absolútne nič! Sama od seba by som ju čítať nezačala, ale Mildo hovoril, že všetci na to majú pozitívne ohlasy. Tak som sa do toho rozhodla pustiť, čo mi umožnilo vydavateľstvo Fragment :) Nečakala som, že by ma takáto kniha mohla ever osloviť. 

Andrew Fukuda je považovaný za konkurenta Suzane Collins a vraví sa, že Lov je na úrovni Hunger Games. Môže byť toto tvrdenie pravda? A prečo nie? Už od začiatku ma Lov napínavo vtiahol do deja. Môže za to zaujímavý a pútavý štýl písania autora, ale aj stále sa stupňujúce napätie v deji. Stále sa niečo dialo a ak sa aj nedialo, autor to oživil Genovými spomienkami na otca. 

Som si  na 100% istá, že by som v tomto svete žiť nechcela, ale bolo riadne zaujímavé o ňom čítať. Svet týchto upírov je úplne iný. Zdá sa to len mne alebo autori naozaj začínajú zobrazovať upírov (tu konkrétne Občanov) ako brutálne krvilačné bytosti, tak ako to má byť? V Love sú to dosť šialené tvory, ale vyzerajú ako ľudia - glupani, ktorí mali už dávno vyhynúť. Teraz si už nikto nespieva, nikto nechodí po slnku a nikto neje ovocie. Všetci spia na spacích hákoch, neprejavujú emócie a sú schopný zabíjať pre jedinkú kvapku ľudskej krvi.

"Vtedy si uvedomujem, aké je zvonka, z druhej strany masky, ľahké zameniť si zlosť s túžbou" 

Prežilo ich len pár. Jedným z nich je aj sedemnásť-ročný Gene, ktorý mi ako postava vôbec neprekážal. Bol totižto veľmi vďačná hlavná postava. Samotár, ktorý má ale slabosť pre jedno dievča. A tým sa dostávame k mojej najobľúbenejšej postave z celej knihy (a aj jednej z najobľúbenejších ever) . Ashley June, alebo tak ju aspoň volal Gene (pretože oni nemajú mená), bola inteligentná, rozumná baba, ktoré bola do Gena úplne zbláznená. Až sa mi chcelo naňho nakričať lebo ju stále odháňal preč... Samozrejme, na druhej strane to chápem. Chodiť s upírom (a ešte k tomu keď to nie je Twilight?!), ktorý vás v momente roztrhá ak zistí, že ste človek? No chance! Alebo že by? Dreams will come true maybe...  Táto zakázaná láska bola pre mňa veľkým lákadlom a jednou z vecí, ktoré ma stále držali pri knihe. Musela som im proste držať palce a sledovať každý pohľad a dotyk... ochhh....
Tiež sa tu objavili ostatní lovci, ktorí boli pravdu povediac totálny otravovia. Všetci (do jedného) mi liezli na nervy a stále len slintali. Keďže nemajú mená, musel ich Gene nejak nazývať. Tie jeho prezývky boli mega. Kvetovaná, Vychrtlík, Telocvikár, Kulturistka...

"Je ľahké klamať, keď celý váš život je od základov vlastne samá lož, a je ľahké niečo skrývať, keď celý váš život je jedna veľká hra na skrývačku."

A teraz k ľuďom! Napriek tomu, že všetci tvrdili, akí sú glupani žijúci pod kupolou nekultivovaní a že sú iba ako dobytok, boli naozaj inteligentní. Ich rodičia ich stihli naučiť dosť na to aby prežili, predtým ako aj ich poslali ako korisť na lov.
Sissy - je mi hrozne ľúto, že sa tam táto odvážna glupanka neobjavovala častejšie a že som sa jej až tak nedostala pod kožu. Z nej, Gena a Ashley June by bol skvelý milostný trojuholník. Sissy vážne zaujímavá.  Ale to boli aj ostatní ľudia z pod kupoly.
 Epap bol síce otravný a namrzený ale podľa mňa v ňom bolo niečo hlbšie. Tiež Ben bol milý a na konci zohral celkom veľkú úlohu. 

"Ako vieme, že je na našej strane? Možno je jedným z nás, ale to ho ešte nestavia na našu stranu."

Samotný LOV bol dobrá zápletka. Príbeh je rozdelený na kapitoly odpočítavajúce dni do začiatku Lovu. Aká je šanca, že z celej "komunity" vylosujú práve vaše čísla? No taká, že karma je sviňa a ako naschvál vyberú do Lovu na ľudí človeka! A on príde bez žiletiek, mydla, pitnej vody  a všetkých vecí, ktoré potrebuje aby z neho nebol cítiť človek. To teda poteší. Spolu s Genom som odpočítavali dni a nevedela sa dočkať ako to on nakoniec vyrieši. 


Nechýbalo napätie a veľa násilia a drámy. Niektorí z Lovcov to nezvládli a vrhli sa ku kupole za jasného svetla. Iní si vymýšľali plány a intrigovali. Gene sa snažil schovávať, čo nie vždy vyšlo. 

"Utekám k východu a ignorujem matematickú istotu svojho konca."

Podľa konca usudzujem, že autorovým zámerom bolo vytvoriť najhorší možný cliff hanger. 
Určite poznáte ten pocit, keď potrebujete pokračovanie už len preto aby ste vedeli čo sa stalo s jedinou postavou. A ešte keď je to Ashley June! 

Preto knihe dávam pekných 4/5 :)