Lauren DeStefano - Pasca (Záhrada večnosti #1)

Čo keby ste presne vedeli, kedy zomriete?

Originálny názov:  Wither

O knihe:   Muži sa dožívajú dvadsaťpäť, ženy len dvadsať rokov. V tomto pochmúrnom prostredí zberači unášajú mladučké dievčatá, ktoré sú prinútené vstupovať do polygamných manželstiev, aby ľudstvo nevymrelo.
Zberači jedného dňa odvlečú  Rhine Elleryovú, čím sa jej otvoria dvere do luxusného sveta najvyššej spoločenskej vrstvy. Hoci ju jej manžel Linden naozaj ľúbi, Rhine má jediný cieľ – utiecť, nájsť svojho brata a ísť domov. Rhine však nebojuje len so stratou slobody. Lindenov otec naháňa strach a je posadnutý hľadaním protilátky na genetický vírus, ktorý má už o štyri roky zabiť jeho syna, a je pre to ochotný urobiť čokoľvek – aj zbierať mŕtvoly. S pomocou Gabriela, sluhu, ktorý ju čoraz väčšmi priťahuje, sa pokúsi utiecť, aby tú trochu času, čo jej ostáva medzi živými, strávila na slobode.

Pascu som si kúpila na základe zadnej strany obalu. (ktorý má BTW úžasný dizajn a je  fantasticky vymyslený) A na tom čo tam je napísané som si zakladala najviac. Mala som fakt veľké očakávania a to či sa splnili rozoberiem (nižšie) podľa zadného obalu :)

"Večierok je na pätnástom poschodí vysokánskeho mrakodrapu. Je tam tanečný parket, na ktorom svietia a zhasínajú neonové stopy. Podlaha je hologram zasneženej krajiny. Deidre mala pravdu - všetky manželky majú oblečené buď modré alebo biele šaty... "

Kedy musím umrieť? 
Fakt , ktorý som si ani moc neuvedomila bol, že zomierajú strašne mladý. Áno, dodalo to knihe istú dramatickosť, ale nebolo to to najmegapodstatnejšie. Bol to ako keby len vedľajší efekt, ktorý bol síce zaujímavý ale z môjho pohľadu nie veľmi dôležitý a na ktorý by ste sa mali zamerať. Aj postavy, naopak od toho akoby  ste predpokladali, tento problém moc netrápi možno práve preto, že tých problémov majú oveľa viac a oveľa horších.

Ľudstvo sa stalo časovanou genetickou bombou.
Toto bol narozdiel od času smrti veľmi pods. fakt. Keďže ale nebol dostatočne rozvinutý a ani presnejšie určený, mala som pocit že mi tam niečo vážnejšie chýba. Neskôr som si uvedomila, že táto kniha sa ani tak neviaže na postapokalyptický svet ale skôr na ten zložitý vzťah ľudí žijúcich pod jednou strechou a určité osobnosti.

Táto knižka vás vydesí, a zároveň dojme k slzám.

Vydesená som bola len pri častiach obsahujúcich Lindenovho otca a "suterén"- autorka skevohrozostrašne opísala jeho charakter. A sĺz ani tak nebolo, akurát mi na začiatku bolo ľúto Rose (Lindenova prvá žena) keď zomrela, ale že by ma to nejako moc dostalo to nie.

Napínavé, šokujúce a romantické čítanie, ktoré prináša nečakané rozuzlenie.
Aj keď Rhinine pokusy utiecť boli dosť nebezpečné a napínavé, v knihe sa nič šokujúce ale neudialo. Všetko sa dalo ľahko predvídať ak už máte tento typ knižiek načítaný, ale to nemení nič na tom, že bol originálny. Keď som chcela Rhine vidieť šťastná, bola šťastná. Keď smutnú, bola smutná. Romantika nechýbala - najväčším trhákom pre mňa bolo keď si sama Rhine uvedomila, že utiecť od Lindena síce chce, ale jeho samotného opustiť nie a pritom niečo cítila aj k sluhovi Gabrielovi, ktorý bol samozrejme... zakázaný.

 Či už bol koniec nečakaný alebo nie... (ako pre koho) kniha bola vtipná, romantická, dobrodružná... a všetko dokopy. Spĺňala všetky kategórie, ktoré by mala.  Jedno mínus ale je, že ma nejako neprinútila tešiť sa na pokračovanie alebo ho nutne potrebovať.
PS: menšia podoba so selekciou by tu bola.

3,5 z 5 hviezdičiek. 
- Nataly

Richelle Mead - Upírska Akadémia

Toto nie je ďalšia tuctová upírska séria. Je to najlepšia upírska séria! Ak milujete knihy o upíroch, toto si musíte prečítať. Ak nenávidíte knihy o upíroch, toto by ste si naozaj mali prečítať. Ak ani nečítate knihy o upíroch, týmito musíte začať!

Akadémia sv. Vladimíra nie je ďalšou z radu nudných internátnych škôl uprostred amerických hôr. Na tejto akadémii sa mladí upíri priúčajú tajom mágie a dampíri, v ktorých sa zmiešala krv upírov a ľudí, sa tu učia ich brániť. Upírka Lissa je morojská princezná, posledná zo svojho rodu, a jej najlepšia priateľka Rose je dampírka vycvičená na jej ochranu. Pred dvoma rokmi utiekli z Upírskej akadémie a pretĺkali sa naším svetom. No ich čas vypršal a skupina dampírskych strážcov ich priváža späť. Medzi múrmi akadémie na nich číha veľké nebezpečenstvo. Nielen zo strany závistlivých spolužiakov, ale hlavne Strigojov, najnebezpečnejších upírov, ktorých nikto a nič nezastaví.

 

Smrteľne vážne som čakala niečo v štýle Twilight alebo TVD. Očakávala som, že hlavná postava bude upírka a bude mať strašne ťažký život, bojovať s chuťou po krvi a zaľúbi sa do chalana a blah, blah, blah. Aj keď popis napovedá, že to nieje ďalšia tuctová kniha, nedávala som do toho veľké nádeje. Ale celý tento svet je iný. Bola som zaskočená a uchvátená. Konečne niečo iné ako typické otrepávačky.

 

Moroji nemajú ťažký život. Dajú si krv od darcov  v nejakej luxusne vybavenej "jedálni", pri útoku sa nechajú ochrániť strážcami (dampírmi). Zdali sa mi dosť leniví. :'D Dampíri nepotrebujú krv, "môžu si dať hamburger" a tak. Sú však silnejší a vycvičený na ochranu. čiže musia celý svoj život zasvätiť ochrane morojov. Čo sa mi zdá z Morojskej strany dosť sebecké. Ale predsa len sa niekto musí zbaviť strigojov, ktorým sa žije.  Alebo skôr nežije? to je jedno, blbé je, že sú nesmrteľný. Rýchli, silný, krvilačný... Hlavné ale je, že sa tu nikto netrbliece, nepije zvieraciu krv a ani tu niesu žiadne trápne uplakané hrdinky. (BTW: Nič proti Twilightu a tak. Aj ja som ho mala rada, ale každý raz musí vyrásť a uvedomiť si že to celé bolo neogické.) Takže, pre niekoho chválabohu, pre iného bohužial, nie sú tu žiadne presladené, lesknúce sa monštrá...

"Lisa, on je nebezpečný. Nevidí sa mi. Prosím ťa, buď opatrná." 

Dotkla sa mi ruky. "Áno, som. Už si zabudla? Ja som v našej dvojke tá opatrná a ty zase ľahkomyseľná."

Bola som trochu sklamaná z filmovej verzie, ktorá sa mne osobne nepáčila, ale knihe som prepadla po prvých stranách. 

Povedzme si pravdu, kto by nechcel chodiť na Akadémiu Svätého Vladimíra? Či už ako moroj alebo dampír. Chceli by ste ovládať mágiu? Alebo podstúpiť tvrdý tréning na ochranu morojov proti strigojom? Keďže hlavná postava je Rose Hathaway, dampírka, na všetko sa dívame z jej pohľadu, čo ma vtiahlo do deja ešte viac. Bolo to ako keď sa Rose "šupla" do hlavy svoje najlepšej kamarátky Lisi a videla všetko jej očami. Byť v podstate v Rosinej hlave bolo dosť zábavné. Čítať ako sa roztápa nad bohovsky sexi Dimitrim a ako si všetko pre seba komentuje. 

Rose a Dimitri mali pomerne komplikovaný vzťah, čo ma držalo počas slabších chvíľ v deji v strehu.Zo začiatku som si myslela, že to je len tínedžerské pobláznenie. Nečakala som, že aj on k nej bude niečo cítiť. Hlavne keď jej celú knihu vyčítal aká je nezodpovedná a nevyspelá, detinská. Na konci som si uvedomila, že sa Rose zmenila. Z dievčatka, ktorým bola na začiatku, na odvážnu osobu. 

Už len obálkov knihy som bola že Wáúú. Páčila sa mi oveľa viac než pôvodný obal VA. 

A na niektorých knižkách mi vážne vadí slovenský preklad. Napríklad keď nevystihnú vtipnú podstatu textu, alebo keď to v anj vyznie vtipne ale v Sj už nie. To sa tuto nestane keďže prekladateľka sa nebála použiť slang. 

Upírska Akadémia má svoje hrdé miesto na mojej poličke a na vašej bude mať určite, takže šup šup ak ste ju ešte nečítali.

 

- Nataly :'*

Rainbow Rowellová - Eleanor a Park

Dvaja čudáci, jedna výnimočná láska.

Originálny názov: Rainbow Rowell - Eleanor and Park

OBSAH:
Obaja majú šestnásť, sú spolužiaci a sú úplne iní ako ostatní.
Eleanor
Červenovláska z chudobnej rodiny. V jednej izbe sa tlačí so štyrmi súrodencami. S nevlastným otcom sa neznáša pre jeho násilnícke sklony. V škole je nová a nepatrí k obľúbencom – nenosí značkové oblečenie, lebo jej rodičia na to nemajú, nie je štíhla ako spolužiačky a na jej vtipných hláškach sa nikto nesmeje.
Park
Jeho rodina netrpí núdzou, ale Park nemá rád sám seba. Chýbajú mu svaly bejzbalistu, výška basketbalistu a sebavedomie amerického tínedžera z nebraskej Omahy. Parkovu matku si totiž otec priviedol z Kórey a syn zdedil jej ázijské črty. A tak si najradšej číta komiksy, počúva obľúbenú hudbu a v školskom autobuse sedí sám. Až kým jedného dňa nenastúpi istá červenovláska a nikto – okrem neho – ju k sebe nepustí sadnúť. Eleanor a Park nie sú hlúpi a vedia, že prvá láska takmer nikdy nevydrží. Sú však aj dosť zúfalí a dosť odvážni, a tak to spolu skúsia...

Všetci, ktorí sú fanúšíci "Fanúšičky" od Rainbow Rowellovej (ktorá vyjde v máji) boli určite celí nedočkaví na Eleanor a Parka. Tieto knižky nie sú zrovna úplne moje, ale už len kvôli obalu [ktorý je btw úplne wow] som sa rozhodla si ju objednať. A poviem Vám, že neľutujem. Bol to super relax a dôkaz, že nemusíš byť bohatý a pekný aby si bol šťastný [teda pokiaľ nemáš hnusného tyranského nevlastného otca] . Určite by som ju nezaradila medzi typické týnedžerské romány. Skôr medzi typ - prinúti vás sa do nej zamilovať, potom vám zlomí srdce a potom ho znovu poskladá do kopy- kniha.

Príbeh sa síce odohrával v minulosti ale zameriaval sa na problémy ktoré sú stále aktuálne v bežnom školskom živote. Žiaci/študenti majú problémy s hnusnými mrchami, ako Eleanor s Tinou, so šikanovaním a aj so zakázanou láskou. Popravde ja sama, tak ako aj Eleanor, som nemohla uveriť , že sa do nej Park mohol zaľúbiť až tak moc. To je tá nevýhoda, keď sedíte sami v autobuse, vždy si k vám niekto prisadne. Park mal už aj tak dosť svojich problémov keď si k nemu sadla Eleanor. Bola čudáčka a čudák ako on nepotrebuje byť ešte čudnejší a pútať pozornosť. Podľa mňa je toto práve dôvod prečo Eleanor podľahol. Keďže bola z chudobnej rodiny, obliekala sa z toho čo mala, čo málo dostala, alebo z toho čo jej otec nevyhodil. Jej "štýl" bol podľ. mňa dosť mizerný. Za to Park nemal núdzu o nič. Mal problém skôr sám so sebou. Vyzeral ako baba, nemal svaly, nebol vysoký, čož mu bránilo byť populárnym.  Eleanor mu ukázala že sa nemá za čo hanbiť, že má byť taký aký je a kašlať na to čo si ostatný budú myslieť.  

"Obliekla sa... akoby chcela, aby si ju každý všimol. Alebo jej nedochádzalo ako hrozne vyzerá."

Zlaté- najvhodnejšie prídavné meno. Bolo to niekedy až trápne romantické, ale tak to aj malo byť. Veď boli týnedžeri a ešte k tomu zamilovaní. Vždy chceli byť spolu a byť oddelene bolo akoby nemohli dýchať. 

"Streda večer bola vždy najhoršia. Park mal taekwondo. Eleanor chodia zo školy rovno domov..."

Obľúbila som si aj spojitosť s hudbou. Ich vzťah sa cez ňu rozvíjal, a ešte aj cez komiksy.  Najprv to bola iba ich spoločnou témou rozhovoru v autobuse, neskôr sa to rozrástlo.  Samozrejme pesničky som si hľadala a čo som našla to som počúvala. 
Pri konci, keď pretiekol pohár a už som bola z toľkej lásky unavená sa niečo pokazilo. A najviac ma dostal koniec. Akoby tam chýbala jedna strana , možno aj kapitola. 

Eleanor a Park vás síce nebudú ťahať k deju a nebude to kniha od ktorej sa neodlepíte, bez ktorej nebudete môcť žiť, ale budete sa na ňu tešiť každý deň. Budete ju chcieť dočítať a dozvedieť sa ako sa končí táto love-story.

Dúfam, že sa 1. recenzia páčila a že sa stanete vernými fanúšikmi nášho blogu.