Megan Creweová: Tak padne náš svet

Anotácia :Začína to ako svrbenie, ktorého sa nemôžete zbaviť. Potom príde šteklenie v krku a horúčka. O niekoľko dní budete vykladať svoje tajomstvá úplne neznámym ľuďom, akoby to boli vaši starí priatelia. O ďalšie tri dni vás postihnú paranoidné halucinácie. A potom budete mŕtvi. 
Šestnásťročná Kaelyn žije na ostrove neďaleko pobrežia. Keď jej najlepší kamarát odchádza študovať na pevninu, vôbec jej nenapadne, že ho možno už nikdy neuvidí. Ale potom zasiahne malú ostrovnú komunitu čudná vírusová epidémia. Počet mŕtvych narastá a vláda vyhlási karanténu: nikto nesmie ostrov opustiť ani sa naň vrátiť. Tí, ktorí sú ešte zdraví, musia bojovať o zmenšujúce sa zásoby potravín, aby nestratili nádej na prežitie. Svet, ktorý Kaelyn poznala, sa rúca, no ona nachádza nečakaných spojencov, priateľstvo i novú lásku. A keď ju vírus začne okrádať o priateľov a rodinu, zo všetkých síl sa snaží udržať si vieru, že musí existovať spôsob, ako zachrániť ľudí, ktorí sú jej najdrahší.

• originálny názov : The Way We Fall (Fallen World, #1)
• počet strán : 312
• vydané na SK : Egmont 2012

Ufff... túto knihu mám na poličke už riadne dlho. Konečne som sa k nej dostala a zhltla som ju pravdu povediac za dva dni. 
Aby som povedala pravdu obálkou ma kniha vôbec nezaujala. Ani by som sa na ňu v kníhkupectve nepozrela, keby som dopredu nevedela o čo ide. Celkovo som dizajnom knihy nie veľmi nadšená. Ani sama neviem prečo, ale príde mi akoby odfláknutý alebo nedokončený - jednoducho nevyzerá, že by sa na ňom zrovna nadreli. 

Tento námet sa rozhodlo využiť veľa autorov, veľa z kníh bolo dokonca použitých na námet filmu. Apokalypsa, či koniec sveta nie sú nové ani originálne témy. Človek presa len pozná veľa kníh, ktoré sú založené na apokalypse a má už čo to o tom načítané, preto je len veľmi ťažké do námetu vfúknuť originalitu, či niečo úplne nové. 
stále je ale v tejto téme z čoho vyberať, či už si zvolíte prírodné katastrofy alebo vesmírne útoky. 
Autorka Tak padne náš svet siahla po apokalypse formou nákazy a smrteľného vírusu. 


Kaelyn, ktorá sa s rodičmi po dvoch rokoch znovu prisťahovala na ostrov, kde žili predtým, je hlavnou postavou knihy. Táto tínedžerka sa ocitá v centre diania keď sa na ostrove objaví prvý človek nakazený neznámym vírusom. Postupne sa nakazí viac a viac ľudí až je nakoniec oveľa ľahšie spočítať zdravých ľudí než nakazených. Najprv je fáza kašlania a kýchania a škrabania v krku, neskôr pribudnú škrabance na tele. V druhej fáze ste priateľský a chcete sa ku každému priblížiť (perfektné na šírenie vírusu). V tretej fáze už nikoho nespoznávate len kričíte a blúznite. 
Kaelyn by nemala toľko šťastia prežiť, keby jej otec nebol doktor, ktorý si nákazu všimol už v začiatku. Postupne však zisťujú, že nakazení ľudia nie sú ich jedinou hrozbou, treba si dávať pozor aj na tých zdravých. 

"Na jednej miske môže byť na kôpke všetko dobré, veľa dobrého, a na druhú misku stačí pridať troška zlého a všetko je v háji."

Kniha je písaná spôsobom denníka, ktorý hlavná hrdinka píše svojmu kamarátovi, ktorý zostal na pevnine a už roky sa nerozprávali. Snaží praktikovať prístup, že bude prekonávať svoj strach, preto si do denníka zapisuje úplne všetko, čo by mu chcela povedať. Tento štýl písania je premyslený, pretože udrží čitateľovu pozornosť od začiatku. Nedá sa čakať, že by Kaelyn mala nejaké obrovské spisovateľské nadanie, preto by ma zaujímalo, či to bol autorkin zámer alebo sa to prenieslo za utorky na postavu. 
Zo začiatku som si myslela, že dej je riadne predvídateľný. V podstate všetko som vedel dopredu alebo sa o dalo jednoducho domyslieť. Ale v polke knihy prišiel zvrat, ktorý mi toto celé vynahradil a bola som naozaj rada - konečne niečo čo som nečakala!

K postavám nemá žiadne veľké výhrady. Kaelyn mi miestami liezla na nervy spolu s jej denníkovými výlevmi, ale dalo sa to prekusnúť. Napriek tomu, že nikto z dospelých nenašiel riešenie ona stále hľadala a snažila sa. Obľúbila som si Meredith, Kaelyninu malú sesternicu, ktorej zomrel otec a matka ju opustila ešte pred nákazou. Bola naozaj roztomilá, ale aj sa snažila pomáhať ako mohla. Obľúbila som si aj Gava a Tessu. Dokonca som ako plnohodnotnú postavu brala aj Lea, chalana, ktorému Kaelyn písala denník. Prostredníctvom denníka ukazovala ja nejaké Leove vlastnosti. 

Kniha bola plná emócií, neraz mi bolo naozaj smutno. Nečakala som, že zabíjať na ostrove nebude len nákaza. Všetko sa pokazilo keď ich vláda odstrihla a už neprišli žiadne náklady jedla. Potom sa vytvoril gang, ktorý vykrádal domy aby mali všetko pre seba. Ako by im to nestačilo, ľudia sa začali zabíjať a ubližovať si navzájom.

"Vláda došla k záveru, že tu hrozí najvyšší stupeň nebezpečenstva. Otec zatiaľ ne vie žiadne podrobnosti, ale... odstrihli nás."

Naozaj sa mi páčili prirovnanie k zvieratám. Kaelyn ich mala rada a rada ich pozorovala. Zvieracie zvyky a ochranné mechanizmy si vedela uvedomiť na ľuďoch  a prirovnávala ich k rôznym zvieratám. Rôzne situácie si všimla aj v ľudskom živote a vedela ich prirovnať k zvieraciemu.

"Príroda nemá city alebo morálku, je to jednoducho len súbor náhod, ktoré raz hrajú v prospech istého stáda alebo svorky, a nabudúce zase to isté stádo alebo svorku zničia."

Na konci knihy som bola trošku sklamaná, lebo žiadne veľké finále sa nekonalo. Naozaj som chcela aby v knihe bolo viac akcie. Tiež sa mi miestami zdalo, že kniha mala hluché miesta, ktoré  by som potrebovala vyplniť odpoveďami. 

Kniha má aj svoje pusy aj mínusy. na jednej strane sa mi páčila a na druhej nie. Nemôžem ale knihe uberať za to, že to nie je presne môj obľúbený žáner. Preto som sa rozhodla pre kompromis a to, že dám knihe 3/5 hviezdičiek. 


NATALIE