pondelok, 18. mája 2015

Laini Taylorová - Dcéra dymu a kosti


Pôvodný názov: Daughter of smoke and bone

Oficiálna anotácia: Karou je nadaná, krásna, a tak trochu záhadná sedemnásťročná študentka na pražskej umeleckej škole. To najzvláštnejšie o nej nevie ani jej najlepšia priateľka Zuzana. Modré vlasy si nemusí farbiť, sú prirodzene modré. Rada kreslí chiméry, fantastické zmiešané bytosti, a nikto netuší, že tieto magické bytosti sú v skutočnosti jej rodina. Hovorí mnohými jazykmi, ovláda však aj také, ktorými bežní smrteľníci nehovoria. Na oboch dlaniach má záhadné hamsa, z ktorého občas vychádza nadprirodzená energia.
Do Prahy prichádza a odchádza cez tajomný portál za svojím zvláštnym poslaním. Otvára ho žena s telom hada a vedie rovno do ponurej miestnosti, kde čaruje s ľudskými zubmi desivá rohatá bytosť s očami plaza, ktorá Karou vychovala. Na cestách po celom svete, kam ju posiela čarodejník zháňať zuby, si všimne, že na portáloch pribúdajú vypálené odtlačky rúk, ktoré tam zanechávajú tajomné okrídlené bytosti. Chtiac-nechtiac sa ocitne v krutej vojne medzi mimozemskými ríšami a v Marrákeši sa prvýkrát stretne s jednou z tých bytostí, ktoré stoja na opačnej strane. Vďaka krásnemu anjelovi Akivovi sa dozvedá vytúženú pravdu o sebe a tá pravda je bolestná... Navyše sa do serafa zaľúbi a nik netuší, či ich láska pretrvá začínajúcu sa vojnu medzi svetmi dobra a zla...

Ach jaj... pravdu? nebola som spokojná. V čítaní boli aj mini dobré chvíľky keď som sa zasmiala ale inak nič. Nebola to autorkina prvá kniha , takže vlastne ju nemám čím ospravedlniť. Mohlo to byť aj lepšie...

Tak moc sa snažila byť originálna a vytvoriť nový svet (čo sa cení ale..) až to prehnala. Anjeli, dajme tomu, to sa dá, je to spoľahlivá téma a postavy. Ale nemixujme do toho prosím neviem aké chyméry! Neviem čo to mal by zámer a kniha mala čitateľom pripadať ako trošku fetnuté dielo, ale bolo to tak. Bolo to celé (hlavne opis postáv) chaotické a prehnané - strašné vymýšlance.

Karou - ktorej meno (ako nezabudli milión krát spomenúť) znamená nádej. Pre mňa len takú, že sa niekedy dočkám konca tejto knihy. Ona samotná mi nehorázne liezla na nervy. Bola otravná a stále stratená. Už len to jej "kto som?" ma vytáčalo. Ona bola perfektná, s modrými vlasmi a hebkou pokožkou... kto už je len perfektný? Veď to nedávalo zmysel. Míňala svoje želania na somariny ako lietanie a vyvolanie škriabania. A nakoniec aj bola niekým iným. Marigal, jej minulé ja, ktoré mao pomer s anjelom a za to bola zabitá.... a to sa celé skomplikovalo.

Akiva - s ním som asi ako s jediným nemala problém. Keďže bol anjel tak sa tak správala aj tak vyzeral.

Ešte som bola spokojná s Karouinými priateľmi ale to bolo všetko.

Zo začiatku ma dej aj vedel vtiahnuť, ešte by sa to dalo zachrániť keby sa príbeh v prostriedku nezasekol a nezačal sa točiť okolo minulosti. Vlastne sme sa nedopracovali ďalej ako k vymysleniu plánu na záchranu Priepastníka a potom k bozkávaniu s Akivom. Vtedy sa všetky nádeje vyparili- a už sme ich viac nevideli.

Usudzujem, že príbeh s vynechaním niektorých častí (hlavne tých o Madrigal), zmenením hlavnej postavy a vlastne druhov postáv by sa dal čítať a pravdepodobne by sa mi aj páčil.

Vyjadrenie k niektorým dobrým častiam (aby som nevyznela ako mrcha): Kaz bol veľmi vtipný (škoda, že sa tam často nevyskytoval), Akiva bol zlatý a karou veľa cestovala takže bol celkom slušný opis prostredia.

To je tak na 2/5 hviezdičiek.